Dušan Jarjabek

Vážený pán poslanec Bugár,
milý Béla,

keď som bol stredoškolák, našiel som doma v knižnici Slovník cudzích slov z päťdesiatych rokov. Viacero pojmov, napríklad kybernetika, tam vysvetľovali zvratom „buržoázna paveda“. Z Tvojho vystúpenia v parlamente a médiách v piatok 28. júna 2014 som  mal pocit, že na mňa dýchol tento slovník z čias stalinizmu a (pseudo)ľudovej demokracie.
Ja chápem, že Ti politicky i názorovo vyhovuje návrh zákona, ktorý na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predložil pán kolega Osuský. A viem si celkom dobre predstaviť Tvoje sklamanie, keď som v pléne vysvetlil všetky riziká, ktoré by prípadné prijatie navrhovanej legislatívnej normy, predstavovalo – a tým som azda zmaril jej ďalšie prerokovávanie. Ty si svoje sklamanie okamžite ventiloval a zadrapil si sa do slovíčka genetika, ktoré som použil ako jedno z mnohých v súvislosti s vymedzením pojmu národ. Vyhlásil si to za relikt rétoriky SNS a označil si ma dokonca za fašistu, čo je už naozaj hodne za hranicou toho, čo možno v politickom zápase akceptovať. Uvedomuješ si, vážený pán kolega, že si tým de facto za fašistov vyhlásil vedcov, ktorí výskumu DNA zasvätili svoj život? Vieš vôbec, že aj v Slovenskej akadémii vied a na našich vysokých školách máme niekoľko doktorov vied a profesorov v tomto vednom odbore? Chápeš, že si za fašistov vyhlásil aj európskych a amerických bádateľov, ktorí sa tešia uznaniu a rešpektu v celom svete – zrejme okrem vedenia strany Most-Híd?! Ako vysvetlíš slovenským rektorom, ale napríklad aj veľvyslancom Veľkej Británie, Nemecka a Holandska, že si výsledky ich bádateľov označil za šírenie fašizmu? Chápeš, že si touto rétorikou vrátil do nášho parlamentu smutne známy slovník a spôsob rozmýšľania, ktorý sme považovali za prekonaný vo chvíli, keď sa na tejto pôde prestali vyskytovať šovinistické vystúpenia Tvojich bývalých dlhoročných spolupracovníkov Duraya a Csákyho, s ktorými si tvoril vedenie jednej strany?!

Vážený pán poslanec,
milý Béla,
vedieš politický subjekt, ktorý sa opiera o podporu jednej z našich národnostných menšín a je preto pochopiteľné a logické, že sa usiluješ o prijímanie takých zákonov, ktoré vyhovujú Tvojim voličom. Politická strana, ktorú v parlamente reprezentujem aj ja, nie je budovaná na princípe etnickom, ale občianskom – a teda usilujeme sa, aby zákony tejto republiky nikoho ani nepreferovali, ani nediskriminovali iba preto, že sa hlási k tej či onej národnosti či etniku. Je jasné, že strety medzi záujmami nacionálnymi a záujmami občianskymi prinášajú zavše napätie a iskrenie, ale že do politickej diskusie 25 rokov po novembri 1989 vnesieš bacílkovský slovník, to ma naozaj prekvapilo, pretože som Ťa vždy považoval za politika, ktorý si uvedomuje, že žije v Slovenskej republike a v 21. storočí.
Priznám sa, že keď som si prečítal na stránke agentúry SITA Tvoje vyjadrenie, siahol som po telefóne so zámerom kontaktovať právnika. Napokon som to neurobil, nielen preto, že si ctím našu spoločnú vášeň pre Lehára, Straussa i Dusíka, ale aj preto, lebo som presvedčený, že svoj prešľap si si musel dodatočne uvedomiť. Bulvárne médiá by samozrejme s radosťou zaplnili svoje stránky našim sporom a nik by už nevenoval pozornosť tomu, čo ho spôsobilo – obyčajná politická provokácia pána kolegu Osuského, maskovaná takzvaným „kultúrnym“ spôsobom prezentácie.
Veď to všetko tu už dávno bolo – pamätáš sa?!

S pozdravom
Dušan Jarjabek