Dušan Jarjabek

Premiéra Lehárovej operety Veselá vdova na Novej scéne je vítanou príležitosťou opäť si pripomenúť význam operety ako špecifického divadelného žánra, ktorý je typický pre Strednú Európu. Najmä v magickom trojuholníku Viedeň – Bratislava – Budapešť nájdeme v dejinách množstvo príkladov, keď práve v tomto žánri vznikali diela s neobyčajným spoločenským dosahom, no súčasne aj medzikultúrnymi presahmi a inšpiráciami. F. Lehár, J. Strauss či G. Dusík tak ako najvýraznejší tvorcovia nepatrili len svojim národným divadelným kultúram, ale spoluvytvárali kultúrne hodnoty typické a príznakové pre našu časť Európy.

Premiéra Lehárovej operety Veselá vdova je súčasne vítanou príležitosťou opäť si pripomenúť, ako kultúre škodia unáhlené a nedomyslené rozhodnutia tých, ktorí by mali dbať o vytváranie optimálnych podmienok pre umeleckú tvorbu, no namiesto toho vnášajú do sféry tvorby ideológiu. Je teda príležitosťou pripomenúť si, že v roku 1945 vyhostili operetu zo Slovenského národného divadla (dovtedy bol operetný súbor jeho zložkou). Vďaka Františkovi Krištofovi Veselému a ďalším našla útočisko na Novej scéne a generácie divákov videli to najlepšie, čo naša kultúra v tomto žánri dokázala ponúknuť. No po takmer polstoročí, v roku 1999, opereta zasa komusi prekážala. Už tento žáner nevykázali iba z budovy jedného divadla, zlikvidovali ho ako organizačnú jednotku, rozpustili orchester, sólistov i zbor. Dodnes za toho rozhodnutie nik neniesol ani morálnu, ani politickú zodpovednosť, nikto sa neospravedlnil desiatkam umelcov, ktorým spôsobilo vážne komplikácie a nik nedokázal povedať prepáčte ani divákom, ktorí tento žáner majú  radi a chýbal im. V novom miléniu niekdajšiu slávu operety pripomínali už iba sporadické inscenácie operetných titulov v operných divadlách či ešte zriedkavejšie operetné produkcie nezávislých zoskupení.

Takmer dve desaťročia sme sa všetci, ktorým záleží na operetnom divadle, usilovali napraviť tragickú chybu likvidátorov. Bol som posledným riaditeľom, ktorý v jeseni 1998 odovzdával svojmu nástupcovi Novú scénu ako dvojsúborové divadlo, preto som podporoval všetky iniciatívy, ktoré sa pokúšali vrátiť slovenskému divadlu politickým rozhodnutím ukradnutý žáner. Preto ma obzvlášť teší, že sa opereta na javisko Novej scény konečne vracia ako repertoárový titul.

Premiéra Lehárovej operety Veselá vdova dáva nádej, že tento divadelný žáner sa stane opäť plnohodnotnou súčasťou našej divadelnej tvorby a znovu dostane primerané podmienky pre rozvoj.