Dušan Jarjabek

Prezident…, ,,Prezident“…, Prezident?

                …alebo iný pohľad na niektorých vyznamenaných pánom prezidentom

                Je evidentné, že náš súčasný pán prezident má problémy so zákonom. Vie to opozícia, vie to koalícia, vedia to novinári, vie to celá spoločnosť, ba dokonca aj on to vie. A je z toho patrične nervózny a spotený. Nakoniec, kto by nebol. No ešte väčšmi ako pán prezident, sú z toho nervózni jeho poradcovia. Mýtus najnepoškvrnenejšieho z najnepoškvrnenejších sa pomaly búra a prezidentské voľby sa blížia. Domček z karát sa pomaly rúca. A ako šikovne prekryť verejnú mienku ohľadne podozrení pána prezidenta? Poradcovia vymysleli. No predsa hodí sa verejnosti mediálna kosť, ktorá rozvíri tému vzniku Slovenskej republiky. Využije, presnejšie zneužije sa 25. výročie jej vzniku tým, že sa vyznamenajú akurát tí niektorí ľudia, ktorí úplne vedome s touto republikou nechceli mať nič spoločné.

                Je to vedomá provokácia, lebo pán prezident a jeho poradcovia presne vedeli ako sa znovu spoločnosť rozdelí a istý čas to bude téma číslo jedna. Teda už sa nebude hovoriť o tom či pán prezident je alebo nie je daňový podvodník, či porušuje alebo neporušuje ústavu atď.

                Poradcovia a pán prezident sa prosto dohodli, že pri 25. výročí Slovenskej republiky do nej hodia poriadny šuter, keď už ona sama, na rozdiel od niektorých iných štátov, vznikla bez jedného jediného rozbitého okna. No a tak pán prezident začal rozdávať najvyššie prezidentské metále práve tým niektorým ľuďom, ktorí mnohí s tým sami nerátali, lebo s tým vlastne ani nemali prečo rátať.

                Nuž ale – čo už, vyznamenaní a vyznamenania sú na svete, tak sa na to skúsme pozrieť pozitívne z iného uhla pohľadu. To, že si prevzali vyznamenania niektorí ľudia, o ktorých by som si ešte nedávno mohol myslieť, že by ich nikdy nepriali, ba priam  by ich opľuli, je len dôkazom toho, že príbeh Slovenskej republiky je úspešným príbehom. V opačnom prípade by sa táto skupinka niektorých vyznamenaných nikdy nedala vyznamenať. Nuž ale priživiť sa na akomkoľvek úspechu je pre nich také príjemné a príznačné…

                Nechcem si predstaviť inú situáciu, že by bol príbeh Slovenska neúspešný. Boli by prví, čo by odmietali akékoľvek slovenské pocty. Dnes jasne dávajú najavo, že sa s týmto úspešným príbehom Slovenska stotožňujú, hoc mu v minulosti práve tí niektorí hádzali polená alebo ak chcete ,,klacky“ pod nohy. Lebo ako hovorí jedna teta, čisto protislovenská, samozrejme, áno, tá usmievavá sociologička, ,,my sme veru takýto úspešný vývoj nečakali“. A ja len dodávam, milá pani sociologička, že vy ste ho neočakávali, lebo ste ho ani nechceli očakávať. Vy ste vznik Slovenskej republiky  považovali za trest.  Len by ma fakt zaujímalo, čo robil pred štvrťstoročím náš súčasný pán prezident. To ako privítali vznik SR niektorí poradcovia pána prezidenta je všeobecne známe. Ja som v podstate na druhej strane rád, že aj tí niektorí vyznamenaní, ktorí Slovenskom pohŕdali a znevažovali všetko čo so Slovenskom súviselo, sa na Slovensku cítia dobre. Nuž ale tým, že tieto vyznamenania prijali,  vlastne sa Slovenskej republike ospravedlnili. Za všetky tie osobné a politické hulvátstva vyjadrené proti vzniku SR a tým ľuďom, čo pred 25 rokmi stáli ideovo na inej strane ako oni.

                Čo mi však v rámci historickej objektívnosti a hlúpej neveľkorysosti prezidenta Kisku prekáža, je fakt, že neocenil ľudí, ktorí za vznikom Slovenskej republiky skutočne stáli. A teraz bez ohľadu na to, aký má na nich ten či onen občan ľudský, spoločenský alebo politický názor, treba niektorých z nich pomenovať:  V. Klaus, V. Mečiar, I. Gašparovič, podpredseda HZDS  M. Kňažko, M. Kováč, A.M. Huska, Ftáčnik, Budaj, Bajan, Prokeš… a mnohí ďalší poslanci vtedajšej NR SR, ktorí hlasovali za slovenskú zvrchovanosť a podporili samostatnosť a vznik Slovenskej republiky, si veru pozornosť zaslúžia. Toto poradcovia pánovi prezidentovi neprezradili.

                Bola tu jedinečná šanca veľkoryso spojiť všetkých občanov Slovenska a zagratulovať im v mene 25. výročia úspešnej Slovenskej republiky. Tohto sme sa však od pána prezidenta nedočkali. Politicko-opozičná malichernosť zvíťazila. Poradcovia rozhodli inak.