Dušan Jarjabek

Nechcem opäť otvárať diskusiu o tom, či je korektné, ak šéfredaktor súkromného časopisu s jasnou názorovou, ba priam straníckou, orientáciou dostáva permanentne príležitosť z obrazoviek verejnoprávneho média ovplyvňovať verejnosť. Vedenie RTVS je presvedčené, že je to korektné, Rada RTVS zjavne tento názor zdieľa, nuž nezostáva mi nič iné, ako demokraticky akceptovať realitu, akokoľvek som vnútorne presvedčený, že opak je pravdou…

Napriek tomu si dovolím niekoľko poznámok k tvrdeniam, ktoré odzneli v relácii vo štvrtok, 2. októbra 2014. Leitmotívom debaty bola nespokojnosť s tým, ako je na Slovensku vnímaná a financovaná kultúra. Počúvali sme sťažnosti, že štát do kultúry smeruje iba zlomok prostriedkov, ktoré by potrebovala. Aj vedľa moderátora sediaca riaditeľka festivalu Divadelná Nitra Darina Kárová sa posťažovala, ako ťažko získava zdroje a každoročne musí dokazovať, že festival nielen peniaze spotrebúva, ale že ich súčasne i generuje, že vďaka účastníkom a hosťom festivalu zarábajú a platia dane podnikatelia atď. A naliehavo kládla otázku, prečo nemáme zákon o sponzoringu, ktorý by aspoň časť problémov mohol vyriešiť.

Ani moderátor, ani sama D. Kárová však už divákom nepripomenuli, že pani Kárová tri roky pôsobila ako generálna riaditeľka Sekcie umenia na Ministerstve kultúry Slovenskej republiky a teda priam v pracovnej náplni mala okrem iného i legislatívnu možnosť upraviť sponzoring tak, aby sa podnikateľom oplatilo investovať do kultúrnych aktivít. Ani moderátor, ani D. Kárová nepripomenuli, že práve v čase, keď pani Kárová viedla Sekciu umenia MK SR došlo dokonca k likvidácii umeleckých súborov! Nie nejakých krátkodychých projektov, ale aj súborov s polstoročnou tradíciou a tešiacich sa rešpektu v odborných kruhoch doma i v zahraničí. Áno, mám na mysli spevohru Novej scény,  spevohru Divadla Jonáša Záborského a Komornú operu Slovenského národného divadla. Riešila D. Kárová takto zabezpečenie dostatku financií na aktivity, ktoré mala radšej ako operu a spevohru?

Doc. Oskar Novotný, CSc. spočítal, že ak v roku 1993 smerovali zo štátneho rozpočtu inflačne indexované výdavky v objeme 100, potom do roku 2010 len v troch rokoch túto hranicu presiahli – v roku 1996 to bolo 116, o rok neskôr 107 a vo volebnom roku 1998 102. V prvom roku gazdovania pani Károvej na ministerstve to bolo 81 a v roku 2001 len 72. Boli to ale prostriedky ešte stále „kráľovské“ v porovnaní s tým, čo predviedla druhá Dzurindova vláda – v roku 2005 sme už boli na hodnote 58. Ak sa k prostriedkom zo štátneho rozpočtu pripočítajú aj zdroje samospráv, dosiahli výdavky na kultúru v rokoch 1996 a 1998 (tiež voči hodnote 100 v roku 1993) hodnotu 97 a až v roku 2009 sme boli tam, kde na začiatku – teda na hodnote 100. Ale v roku 1999 keď umeniu šéfovala pani Kárová a rušila súbory to bolo 78 a v roku 2001 iba 69.

Je to jednoducho čierne na bielom – či sa to niekomu páči alebo nie, vláda Vladimíra Mečiara i obe vlády Roberta Fica sa usilujú financovanie kultúry a umenia dostať postupne na úroveň tých šťastnejších európskych štátov. Vlády názorovo blízke Štefanovi Hríbovi a jeho starostlivo vyberaným hosťom (pýtať sa, prečo sa aspoň jedno miesto pri Hríbovom „okrúhlom stole“ neušlo napríklad predstaviteľovi ministerstva kultúry je úplne nenáležité, on predsa nie je vo verejnoprávnej televízii preto, aby bola verejnosť objektívne informovaná, ale preto, aby jej on a jeho priatelia mali priestor svoje/svojské chápanie reality patrične vysvetliť!) naopak na kultúre a umení dosiaľ vždy chceli šetriť a šetrili. Kto si ešte dnes spomenie ako ťažko sme museli – a vtedy som sa aj s pani Károvou dostal na rovnakú stranu „barikády“ – zápasiť s druhou Dzurindovou vládou, ktorá sa rozhodla predať novú budovu Národného divadla ako zbytočnú?! Kto si dnes spomenie na tie články v novinách a relácie v rozhlasoch a televíziách, ktoré líčili dnešné hrdé sídlo SND ako „bieleho slona“ a „hŕbu betónu“?! Čo tak vytiahnuť záznam z relácie, ktorú pán Hríb venoval práve predávaniu novostavby Národného divadla a odvysielať ju dnes, aby sme videli, kto mení svoje názory a prezlieka kabáty?!

Dalo by sa ešte dlho pokračovať, ale blog by nikdy nemal byť veľmi rozsiahly.

Je milé, ak moderátor vyzve teoretika, herečku/režisérku/poslankyňu alternatívneho divadla či riaditeľku divadelného festivalu, aby prezradili, kde treba v štátnom rozpočte škrtať, aby bolo viac na kultúru. A je ešte milšie počúvať, ako by všetci popri kultúre štedro dotovali aj zdravotníctvo, školstvo, dôchodky, infraštruktúru, ba aj obranu. Už zábavné je dozvedieť sa od herečky/režisérky/poslankyňu, že treba zastaviť rozkrádanie a hneď bude na všetko dosť. Prezrádza to minimálne, že ona dáma netuší, že po zavedení daňovej Kobry (nuž, ale to predsa nemôže fungovať, veď ju zaviedol minister financií a podpredseda SMERu Peter Kažimír!, však pani Dubačová) sa medzi rokmi 2012 a 2013 zvýšil výber DPH 289 mil. eur, čo predstavuje 0,4 % hrubého domáceho produktu. V think-tankoch pravicových strán, kam hostia „verejnoprávnej“ relácie Š. Hríba zrejme chodia po podklady, sa zrejme o tom nehovorí, ale vláda od svojho nástupu vedie tvrdý boj s korupciou, ktorá sa nám tu tak skvele udomácnila za vlád pravicových strán.

Alebo si tu naozaj niekto myslí, že sme všetci stratili pamäť? Že sme až tak slušne vychovaní, že budeme stále len zdvorilo mlčať, hoci nám veľmi okato tlačia do hláv kaleráby, iba preto, aby sme sa nevystavili obvineniu že skáčeme iným „nedemokraticky“ do reči?