4. január 1968: Alexander Dubček sa stáva prvým tajomníkom strany. Popravde, nečakane. Na nebevstúpenie sa chystalo viacero borcov: Hendrych ako prvý, trpel predsa s Novotným a Šikom v Mauthausene, má dlhoročné zásluhy a podporoval ho Dubček, aspoň teda na októbrovom pléne mu spolu s Kolderom čosi prisľúbili a iba preto hlasoval proti Novotnému. No ľudia v pléne, ale najmä dvaja členovia politbyra – Černík a Dolanský – sa ho báli ešte viac ako Novotného. Černík však bol pragmatik a keď mu „hoši“ naznačili, že je v hre, strach razom pominul, naopak, netrpezlivo čakal kto ho navrhne. Ibaže Šik, od ktorého to očakával, sa správal rezervovane, hoci Černík, áno, bol medzi prvými, kto pochopil nevyhnutnosť nielen ekonomických reforiem. Podporoval ho však Štrougal – bol tajomník ÚV, teda žiadna nula, ale ani žiadne eso, lebo nebol člen politbyra. Bol iba skromnou, ale predsa len posilou. Zavolali Šika na kus reči do Stromovky a aj on sa, kráčajúc s nimi parkom, nikde okolo ani živáčika, síce neurčito, ale predsa len priklonil k riešeniu s Černíkom ako k možnému. No musel najprv prehovoriť Dubčeka a Koldera, ktorí čosi sľúbili Hendrychovi, a bolo to treba zvrátiť. Šik cestuje do Bratislavy a v mrazivej noci na Devíne dlho prehovára Dubčeka. Uspeje s argumentom, že Hendrych nie je prijateľný pre širokú ekonomickú obec. Kolder bol tvrdší oriešok, lebo sa sám považoval za najvhodnejšieho kandidáta na funkciu šéfa strany. No zapôsobilo kúzlo profesora na svojho študenta z Vysokej školy politickej. Kolder sľúbil podporu pre Černíka. Objavil sa však tvrdý borec – Smrkovský. Zacítil príležitosť? Mal by priehrštie dôvodov viesť stranu. Bol posledným predsedom ilegálnej KSČ, ktorého za protektorátu usilovne hľadalo, ale nenašlo gestapo, hoci sa skrýval v Prahe. Spojkou mu bola Šikova žena Lilka. Za stalinských procesov si vyslúžil doživotie, v šesťdesiatom treťom bol rehabilitovaný a o tri roky neskôr ho Novotný dosadil do ústredného výboru. K Šikovcom prišiel na návštevu ako starý známy, no aj ako autorita: bol práve ministrom pre lesné a vodné hospodárstvo. Naozaj by chcel viesť stranu? Áno, chcel to, ale Šik mu to nemohol sľúbiť, lebo sám hral hru, v ktorej už hlavné postavy boli obsadené. Navyše, Smrkovský bol presvedčený, že Novotný zvíťazí, ale ak by nie, som tu… Nič také. Decembrové plénum sa mohlo začať. Po krátkom Lenártovom úvode vystúpil Novotný, ale márne – postavili sa proti nemu aj mnohí jeho ľudia. Mohli, lebo veď aj Brežnev, ktorý Novotnému nevedel odpustiť jeho lokajský vzťah s Chruščovom, sa ešte pred plénom bol vyjadril jasne:“Eto vaše ďelo!“Tak sa aj stalo. Ale až na pokračujúcom januárovom pléne. Žiaden z kandidátov na prvého tajomníka, ktorí boli v hre, nezískal podporu, rovnako ani noví, napríklad Lenárt. Prečo? Povieme si inokedy. Platí ale nemenné:
4. januára 1968 sa zrodil štátnik, ktorého uznáva celý svet – Alexander Dubček.